208 výročie bitky troch cisárov - Austerlitz 2013

01.12.2013 16:37

ako každý rok aj v tom terajšom sa sezóna napoleonskeho reenactora končí rekonštrukciou bitky pri Slavkove. Na bitevné pole neďaleko Brna sme sa vydali v oklieštenej zostave vhodnom akorát tak na prieskumnú hliadku. Z našeho sídelného mesta sme vyrazili v piatok dopoludnia z medzizastávkou v Brne kde sme do prepravného prostriedku pribalili a zviezli radového pešiaka z 57 pešieho pluku. Krátko po štvrtej hodine sme sa s ním rozlúčili uprostred tábora francúzskej pechoty a delostrelectva rozloženého v obci Křenovice. Takmer nikým nepozorovaný sme sa presunuli do neďalekej obce Zbýšov. Tam sme v blízkosti miestneho výčapu nadviazali kontakt v tej chvíli sa občerstvujúcich príslušníkov Starej gardy toho korzického samozvanca ktorý je dôvodom našej prítomnosti.

Navečer sme sa spolu z príchodzími sekelskými husármi rozhodli postaviť obranu a zabrániť francúzom v ďaľšom postupe. Po prepočítaní a rozdelení sme sa postavili protivníkovi v neuveriteľnom počte 8, slovom ôsmych príslušníkov opešalého ľahkého jazdectva. Pri bližšom prieskume na nás útočiacich jednotiek a spočítaní si šancí na prežitie, sme sa stiahli do miestneho pohostinstva kde sme pokračovali tentoraz už družnej zábave bez rozdielu príslušnosti k zbrani a armáde.


Po polnoci sme sa presunuli do našeho nočného ubytovania neďaleko bitevného poľa pod vŕškom Santon. Po ustajnení našich koní pod kapotou a príchode na recepciu sme sa zrazili zo skupinou Talianov z ktorých sa ráno vykľul rakúsky peší pluk č.14. Kľúčmi otvorená izba nás ohúrila svojimi rozmermy. Za úplatu sme dostali obrovskú toaletu ktorá bola len o par cm mensia ako izba do ktorej sa zmestili horko tažko dve postele a na stenu vesiakova stena. Tak malú cimru na prespanie som ešte v živote nevidel a to som videl "koňa blinkať a hada sa smiať".

Noc prebehla a po raňajkách vyrážame do obce Mokrá - Horákov na ranč U Jelena, kde nás očakáva jeho majiteľka spolu z koníkmi, ktorí sa stanú na sobotný deň súčasťou k.k. husarenregimentu Nr.8. Pri príjazde nás prekvapuje množstvo prepravných vozíkov a plné parkovisko. Nútený hladať priestor parkujeme nad hospodarskou časťou. Tu sa nám otvára prvý prekvapujúci pohľad na prípravu koní kyrysníckeho pluku č.2 ppod velením rittm. Nikolausa Schmidta. Po úvodných uvítacích formalitách a prosbe o sprevádzanie kyrysníkov cez im neznáme prostredie sa pustíme do nasedlávania a prípravy naších nových stvornohých parťákov. Konečne sa mi nik nebude smiať, že mam o niekoľko čísiel menšieho koňa, nakoľko Číňan je kus poriadneho koňa. Gemainer husar Kovacic dostal k dispozícii kravičku a nie koňa, predsa len kôň niekoľkých farieb je v uhorských žrebčínoch jav nevídaný.

Spolu s miestnou civilnou sprevodkyňou sa na cestu vydalo aj 6 príslušníkov kyrysníckeho pluku č.2

Cestou sa nám niekoľko krát pošťastilo zastaviť z dôvodu úpravy výstroje (kyrysníci) a aj výzbroje, keď že vďaka mojej nedôslednosti pri kontrole zavesenia karabíny. Počas cválania nevydržal šitý spoj a karabína skončila hlavňou zabodnutá v blate a spoza mňa sa ozýval krik na túto skutočnosť ma upozorňujúci. Velkosť číňana spôsobila, že do sedla mi musela v blate poľa pomôcť majiteľka koní, ktorá nás doprevádzala k bitevnému poľu. Po príchode do Tvarožnej sme odovzdali kyrysníkov spojeneckým formáciam a odkráčali sme zaujať strategické miesto k voľnému výhľadu na priestor bitevnej ukážky.

Tá veľmi rýchlo ubehla a tak pri začiatku ústupu spojeneckých jednotiek sme sa aj my stiahli do Tvarožnej na pohár horúcej medoviny, ktorý do nás vlial nový príval energie toľko potrebný na spiatočnú cestu. Po stretnutí z kyrysníkmi sme sa vypravili na spiatočnú cestu v našich vlastných stopách. Nakoľko čas sa chýlil k večeru a zmrakalo sa rýchlejšie ako nám bolo milé, väčšiu časť cesty sme prešli v stále temnejšom šere. Vďaka svetelným podmienkam sme si vyskúšali praktické prežitie pohybu v neznámom teréne počas noci.... pri poslednom úseku sme sa vzdali prechodu po lesných cestách a využili asfaltovú cestu. Na nej pod kopytami môjho úžasného spoločníka Číňana odskakovali iskry z jeho podkov. Žartovali sme že sa o chvíľu zahalí do plameňov ako Ghost Rider... :) Kone každým metrom ktorý ich približoval k stajni a tam prichystanému krmivu a vode podvedome zrýchľovali krok. Svetlá z ranča v temnote žiarili do diaľky, a zvestovali nám horiaci krb spríjemnou obsluhou v saloone. Po odsedlaní a postaraní sa o kone sme ťažkým krokom, unavený niekoľkohodinovým pobytom v sedle vstúpili do saloona kde sme sa konečne nasýtili teplou obedovečerou... :) Po príchode kyrysníkov sa oslávili narodeniny jedného z nich, a dohodlo sa zabratie ranča U Jelena pre potreby Imperialnej kavalérie.

Keď že ubytovanie sme mali od ranča vzdialené niekoľko km vydali sme sa na hotel. V ňom aby nám nebolo smutno sme si strihli ďaľšiu žúrku z talianskými spolubojovníkmi. Telá sme mali unavené príjemným spôsobom, to sa však nedalo povedať o rannom vstávaní, ktoré bolo nezdravo bolestivé.

Pohybom navodzujúcim zdanie telesného postihnutia sme zašli na Mohylu mieru a po pietnom akte sme vyrazili smerom k Bratislave. 

 

mjr. Martin Maják Kompas