Bombardovanie Bratislavy a úsilie Francúzov dobyť predmostie pred rozhodujúcim stretnutím hlavných síl na Moravskom poli

09.04.2014 11:11

 

Dňa 23.júna konečne dorazil do Bratislavy arcivojvoda Ján so svojim zborom. Dovtedajšie oddiely obrancov sa odobrali k jednotkám na Moravskom poli, ale generál Bianchi zostal a zverili mu naďalej obranu predmostia na výsostné želanie generalissima arcivojvodu Karola. V priestore Bratislavy tak mali Rakúšania v zbrani 16779 mužov pechoty, 3542 jazdcov a 50 diel.

Do predmostia postavili 4000 mužov, predovšetkým novú Bianchiho brigádu – dva prápory 1. pluku banalských hraničiarov (1460 mužov), dva prápory IR 62 „Jellačič“ (1225 mužov) a dva prápory IR 25 „de Vaux“ (659 mužov) – posilnenú jazdou a delostrelectvom. Na ostrom Pečeň umiestnili 1800 mužov a zvyšok mal na starosti ochranu Dunaja od Devína po jeho toku v dĺžke asi 70 kilometrov. Na ostrove Brenner umiestnili jednu a na zámocky vrch dve batérie mažiarov. Výraznejšie opevnili aj protipovodňovú hrádzu na severnom cípe Ovsišťa, poniže dnešného vyústenia „starého“ bratislavského mosta, postavili tam delá a začali budovať pontónový most do predmostia.

Bol najvyšší čas. Po páde Rábu sa Francúzi opäť sťahovali k bratislavskému predmostiu. Koncentrácia vojsk na oboch stranách dovedna dosiahla postupne okolo 40 000 mužov pechoty a jazdy a vyše stovky diel. 26.júna sa do Bratislavy presunul cisár František I. so svojim dvorom a jej priestor nadobudol význam bojiska prvej kategórie.

Napoleon už skôr vyjadril listom maršalovi Davoutovi svoju nespokojnosť nad tým, že bratislavské predmostie odoláva. Preto sa Francúzi rozhodli dobyť ho za každú cenu. Naviac, sám Napoleon prikázal Davoutovi v rozkaze vydanom 23.júna v Schonbrunne bombardovať aj Bratislavu, pretože ju pokladal za centrum skladov zásob: „... keďže z výpovedí zajatcov vyplýva, že sa uskutočňujú prípravy na prechod (cez Dunaj – pozn. prekladateľa) a že toto mesto je strediskom skladov, treba začať paľbu a zapáliť ho.... Ak nepriateľ, ako sa dá predpokladať, odmietne evakuovať ostrovy, vystreľte na Prešporok v najrýchlejšom slede dve alebo tri tisíc granátov....“

Francúzsky veliaci generál Joseph Dessaix poslal 26.júna Bianchimu ultimátum, v ktorom písal: „Francúzsko šetrí vo vojnách majetok občanov, a preto mi uložili šanovať Prešporok, mesto zaujímavé všakovakými spôsobmi, ak sa tam nepostavia žiadne opevnenia, a ak sa z Prešporku nevytvorí operačné miesto. Práce na stavbe nového mostu, ktoré pozorujem, ako aj pohyby vojsk na ostrovoch a na výšinách na protiľahlom brehu, dokazujú  mi dostatočne, že nadišiel v mojej inštrukcii predvídaný okamih, keď musím na násilie odpovedať násilím. Chcem však ešte najprv požiadať, aby ste zanechali všetky prípravy, aby ste odviezli pontóny a ostrovy opustili! Ak sa tak stane, budem sa správať pokojne. Ak sa tak nestane, budete môcť viniť len sám seba, že ste mesto spomedzi najkrajších v rakúskej ríši odsúdil na záhubu. Očakávam odpoveď do jednej hodiny.“

Bianchi odniesol list cisárovi Františkovi. Francúzi nevyčkali na odpoveď a začali asi o jedenástej zdrvujúcu paľbu priamo na mesto z 28 kanónov a 6 húfnic umiestnených východne od Petržalky a 6 mažiarov stojacich pred ňou. Delostreľbu, trvajúcu do poludnia 27.júna, prerušili len na pár minút, keď im doniesli odmietavú odpoveď Rakúšanov. „Hra“ na opätovné predloženie a odmietnutie výzvy sa opakovala ešte dva razy s následnými bombovými útokmi 28.júna od 0:00 do 06:00 hod. a ten istý deň od 11-tej do 21-ej hod. Na počiatku dosahovala delostreľba pásmo 1000 – 1200 krokov (cca 750 – 900 m), pri druhom útoku pásmo 1500 – 1700 krokov (cca 1130 – 1300 m) a pri treťom sa sústredila na stred mesta. Dovedna Francúzi vypálili na mesto asi 4000 striel.

Bratislava sa ocitla v plameňoch, vyhorelo podhradie, z veľkej časti Kapitulská, Prepoštská, Ventúrska, Dlhá(Panská), Klobučnícka, Laurintská a Klariská ulica, celkom zhorelo alebo v troskách skončilo 120 – 143 domov (podľa rôznych prameňov). Tisíce obyvateľov sa v panike uchýlilo pred bombardovaním do vinohradov na úpätí Malých Karpát, niektorý až do Lamača. Sám cisár František musel opustiť Primaciálny palác (ktorému tak ako radnici vzplanul zadný trakt), strávil noc pod holým nebom a zakrátko z ohrozenej Bratislavy radšej odišiel. Množstvo obyvateľov mesta prišlo o život a materiálne škody, podľa Pressburger Zeitung zo dňa 7.7.1809, prevýšil milión zlatých florénov.

Rakúske kanóny pri bombardovaní vždy opätovali paľbu, ale frontálne zásahy z predmostia nemohli nepriateľským batériam uškodiť. Nedokázali totiž prekonať ich až 7 m hrubé predprsne. Účinnejšie boli delá z pečnianskeho ostrova, ktoré mohli ohrozovať francúzske palebné posty po balistickej krivke. Podarilo sa im rozbiť niekoľko diel, ktoré však nepriateľ vzápätí nahradil novými. Karol žiadal Jána, aby výpadom zničil francúzske batérie a zabránil tak bombardovaniu mesta. Ján sa tomu vzpieral, považoval svoje sily za slabé na takú úlohu, keďže odhadoval viditeľnú silu nepriateľa na asi 15 000 mužov.

Bombardovanie ustalo až po intervencii generalissima arcivojvodu Karola priamo u cisára Napoleona. Rakúšania však museli zastaviť stavbu a rozobrať pontónový most k predmostiu, aby Francúzi nemali dôvod bombardovať mesto.

30.júna znechutený Napoleon napísal Davoutovi: „Dobyte mi konečne to protivné predmostie......!“ Na druhej strane zasa generalissimus Karol žiada Jána, aby ofenzívne pútal na seba čo najväčší počet Francúzov. Obe strany sa teda pripravovali na útok.

Operatívnejší boli Francúzi, ktorí ešte ten deň zaútočili na Starý háj (Alte Au). Dovtedy sa v tomto smere ešte neangažovali. Bránilo im v tom zaplavené pobrežie. Ale lužné lesy už vysychali, a tak ešte za úsvitu postavili pontónový most cez rusovecké rameno a za krátky čas prešlo do Starého hája približne 1000 mužov a ďalších asi 400 sa preplavilo na člnoch. Z rakúskej strany tam na predsunutej hliadke zotrvávalo 380 mužov druhého práporu pluku č. 61 „St Julien“, dve stotiny varaždinských hraničiarov (164 mužov) a dve trojlibrové delá. Jadro jednotiek stálo pri horárni. Veliteľ IR61, plukovník Longuevill, sa o moste dozvedel dosť zavčasu a ponáhľal sa k nemu zo všetkým, čo mal k dispozícii. Hneď na začiatku ho však zrazila z koňa nepriateľská guľka. Jeho vojaci, ktorým hrozilo obkľučenie, museli s ťažko zraneným veliteľom, zo stratou 140mužov a oboch diel i muničných vozov, opustiť Starý háj a stiahnuť sa až k severnému okraju lesa v Ovsišti. Ústup im umožnil kapitán Latour z generálneho štábu odvážnym protiútokom s hŕstkou vojakov (cšetci pri tom padli do francúzskeho zajatia).

Výsledok boja bol pre Francúzov skvelý. Okrem malej časti na severe Ovsišťa boli pánmi celého priestoru na svojom pravom krídle a ich batérie sa z tohto smeru už nemuseli obávať nebezpečenstva. Ešte v noci z 30.júna na 1.júla sa na dvoch člnoch neúspešne pokúsili prekonať Dunaj oproti Mlynxkým nivám.

Keby bol tak pohotovo jednal arcivojvoda Ján, mohol Francúzov vytlačiť z okolia Petržalky útokom zo Starého hája. Miesto toho napísal Karolovi, že Francúzi okamžite postavili v Starom háji sedem batérií, ktoré predstavovali vážne nebezpečenstvo pre slabé opevnenia predmostia, a že za tohto stavu by potreboval zhromaždiť veľké množstvo robotníkov, aby spevnil predmostie proti novým batériám a zároveň i značné posily na ich ochranu. Na realizáciu svojho zámeru predpokladal minimálne 48 hodín.

Z hlavného stanu mu odpovedali, že kým časť Francúzov útočila na Starý háj, iný oddiel, asi 4000 mužov a 20 diel, pozorovali zvedovia na ceste z Bratislavy do Viedne. Podľa nich, akcia nepriateľa v Starom háji mala za cieľ chrániť jeho batérie pred prípadným výpadom z boku. Odporúčali Jánovi nočný prepad a stoj čo stoj hájiť predmostie. Aj on si uvedomoval, že situáciu možno zmeniť iba razantným protiútokom na Starý háj. Neodhodlal sa však k nemu a poslal nový list, v ktorom tvrdil, že predmostie dokáže hájiť len 48 hodín.

Ťažisko bojov sa však v tom čase už presúvalo inam. Schyľovalo sa k zápasu hlavných síl na Moravskom poli. Francúzi postupne koncentrovali svoje sily. Miestokráľ Eugen mal zanechať pri Rábe 1200 mužov a pri Bratislave ich malo ostať 4000.

Generalissimus Karol v liste z Deutsch-Wagramu 1.júla odpovedá bratovi, že opustiť predmostie by bolo veľké zlo, pretože potom by sa mohli voje miestokráľa Eugena a maršala Davouta bez prekážky spojiť s hlavnou Napoleonovou armádou a pokračuje: „Ak by ste mohli predmostie a ostrov Pečeň hájiť dlhšie, bez toho žeby ste nemuseli obetovať posádku a delá, bude najlepšie, keď oznámite francúzskemu generálovi , že som Vám rozkázal – pretože Napoleon prestal na moje námietky bombardovať Prešporok – aby ste sa sním dohodli, že ak sa nepriateľ zaviaže, že nebude páliť na druhý breh  ani z Petržalky, ani zo Starého hája, ani z ostrova Pečeň, my sa zachováme rovnako a vyprázdnime predmostie. Musíte to urobiť najmä preto, že nepriateľ, ktorý z výšin všetko spozoruje, nebude môcť nevidieť, že opúšťate opevnenia, a preto, že asi ani nemožno za jednu noc zrušiť všetky línie a valy, ktoré by mohol nepriateľ použiť na zriadenie batérií proti nášmu brehu a priechodu Prešporkom. Ak si myslíte, že by to bolo možné za noc či dve, bol by onen dohovor zbytočný.“

1.júla sa však nič nestalo a už deň na to bolo zrejmé, že francúzske sily pred predmostím sa zmenšujú. 3.júla Francúzi odpratali mažiare z batérie severne od Petržalky, opustili väčšiu časť Starého hája a držali už len šance a les pri Ovsišti. Postupne sa stav nepriateľských vojsk pred predmostím znižoval až na približne 2000 mužov.

3.júla dostal Ján rozkaz, aby za každú cenu viazal na seba nepriateľa a bránil mu v koncentrácii síl. Ján sa rozhodol pre výpad v noci zo 4. na 5. júla. Určil naň 29 práporov pechoty a 18 eskadrón jazdy. Vojsko sa malo sústrediť v Bratislave, prejsť na pravý breh Dunaja po pontónovom moste – ktorý Ján prikázal postaviť – a v troch kolónach zaútočiť na postavenia Francúzov. Hlavná kolóna (11 práporov pechoty a 18 eskadrón jazdy) sa mala zhromaždiť na Promenáde (Hviezdoslavovo nám.), prejsť po pontónovom moste na pravý breh Dunaja, zmocniť sa Petržalky a tamojších batérií a postupovať na Kopčany. Druhá kolóna (14 práporov pechoty) mala nastúpiť pred župným domom na Kapucínskom námestí, nasledovať na pravý breh prvú kolónu, ale postupovať naľavo od nej cez Starý háj. Ak by sa situáciu na hlavnom smere útoku podarilo rozhodnúť v prospech rakúskych zbraní, pokračovala by súbežne s hlavnou kolónou. V opačnom prípade by napadla petržalské batérie zozadu a prispôsobila by sa činnosti hlavnej kolóny. Najslabšiu kolónu (4 prápory pechoty) plánovali preplaviť na ostrov Pečeň z Karlovej Vsi (Karldorf) a odtiaľ mala postupovať napravo od hlavnej. V predmostí by čakal generál Bianchi s tromi prápormi pechoty a tromi eskadrónami jazdy, ktoré mali vyraziť, ako náhle by útočné kolóny dosiahli Kopčany.

Útok sa však neuskutočnil. Najskôr víchrica s prietržou mračien spôsobila, že práce na budovaní pontónového mostu sa oneskorovali a zároveň znemožnila preplaviť pravú kolónu cez Dunaj. Preto Ján preložil začiatok útoku na poludnie 5.júla. Ani vtedy to nevyšlo, lebo o piatej hodine ráno, na inšpekcii pontónového mosta, doručili Jánovi Karolov rozkaz, aby sa, ihneď ako ho obdrží, dal na pochod so všetkým, čo má k dispozícii na Moravské pole k Wagramu, na ľavé krídlo rakúskej armády. V Bratislave mal ponechať len malú časť vojska pod velením generála Bianchiho.

Napriek jasným dispozíciam arcivojvoda Ján otáľal s odchodom a opustil Bratislavu až  o polnoci z 5. na 6.júla. Zastavil sa ešte za riekou Morava v Marcheggu, kam jeho predvoj dorazil okolo desiatej dopoludnia. Tam mu aj doručili súrny Karolov rozkaz, aby okamžite pochodoval ďalej na Siebenbrunn – Leopoldsdorf. On sa však rozhodol najprv počkať na delostrelectvo a vyrazil až medzi 12 a 13 hodinou. Na Moravské pole prišiel neskoro. Karol bitku pri Wagrame, aj vďaka jeho váhaniu, prehral. Na to sa Ján z nepochopiteľných príčin obrátil späť k Bratislave, kde však mohol byť už málo čo platný.