Udalosti od 5. do 23.júna 1809 a Bitka pri Rábe (Gyori)

08.04.2014 14:49

Udalosti od 5. do 23.júna 1809 a Bitka pri Rábe (Gyori)

 

V ďalších dňoch Francúzi stavali a opevňovali delostrelecké batérie, budovali stanovištia pre ostrostrelcov, ktorí neustále ohrozovali rakúske línie. Naviac, v očakávaní možného rakúskeho výpadu, sústredil Davout sily bližšie, tábor 8000 mužov s delostreleckým parkom presunul z Wolfsthalu ku Kopčanom.

Obrancovia tak isto nelenili. Zosilňovali predprsne predmostia a v Ovsišti vybudovali ďalšie opevnenia tak, aby s predmostím tvorili jeden celok. Spevnené a rozšírené predmostie dosahovalo dĺžku asi 840 siah (necelých 1600 m). Horšie bolo, že ako také strácalo hodnotu. Ramená vysychali a nepredstavovali už neprekonateľnú prekážku. Preto museli kopať priekopy osádzané palisádovými bariérami.

Priama vojenská činnosť sa v dňoch 5. až 8.júna obmedzovala len na akcie menších oddielov.

6.júna spozoroval kapitán Rheinbach (IR 39 „Duka“) z pečnianskeho ostrova Francúzov v jelenej obore na ostrove Griechen-Au pred Wolfsthalom. Bez vedomia veliteľstva, z vlastného popudu, tam nechal proti nim prepraviť na väčšom člne 36 mužov z jeho pluku a z nezisteného zemebraneckého práporu, pod vedením nezaznamenaného nadporučíka zemebrany. Kapitán nesprávne zhodnotil situáciu. Tento „šialene odvážny kúsok“ nemohol mať nádej na úspech, pretože Francúzov tam už bolo do 1400. Ich predné stráže nechali Rakúšanov nerušene sa vylodiť a prejsť asi 400 – 500 krokov (300-375m). Nato bolo vidieť ako ich nepriateľská presila obkľučuje zo všetkých strán. Zomknutých dovedna a urputne sa brániacich, snažil sa ich nadporučík dostať späť k člnu, pričom mu viac ako polovicu vojakov zabili alebo zranili. Nevzdával sa ani pod náporom asi 600 nepriateľov, až kým ho bezmála so všetkými jeho mužmi doslova nerozstrieľali. Z ostrova Pečeň bolo vidieť odvádzať do zajatia len štyroch z nich. Kapitán Rhienbach spustil paľbu z dela cez ramenov snahe donútiť Francúzov stiahnuť sa, pričom ho smrteľne zasiahla nepriateľská guľka. Zbytočnú prestrelku ukončil až štábny dôstojník, ktorý tam stihol pricválať. Francúzi potom na severnom i južnom cípe Griechen-Au vybudovali ľahké opevnenia.

V noci z 8. na 9.júna sa Francúzi v sile asi 400 mužov pokúsili preplaviť v piatich člnoch na druhý breh Dunaja pri Devíne. Stál tam však prápor dolnorakúskej zemebrany pod velením podplukovníka Obergsola, ktorý tento pokus odrazil. Neúspešne sa skončil aj výpad Francúzov s cieľom spáliť mosty cez auparkské rameno v noci z 10. na 11.júna.

10.júna prevelili 2.prápor 60.pluku s veliteľom pluku podplukovníkom Csárnotzayom na pečniansky ostrov a 1.prápor pod velením kapitána Revického zostal v predmostí.

11.júna hlásili Bianchimu, že nepriateľ sa dal do pohybu smerom na Rusovce (Karlburg). Bianchi sa domnieval, že Francúzi sa chcú uchytiť na Žitnom ostrove (ostrove Schutt). Prikázal rozmiestniť delá do palebných postavení a v noci z 11. na 12.júna spustil prudkú paľbu, aby zabránil protivníkovi rozvinúť sily. Pritom znovu vzplanula Petržalka. Francúzi odpovedali na rakúsku streľbu len slabo a stiahli svoje línie až ku Kopčanom. Výšiny pri Wolfsthali a Hainburgu však mali silno obsadené. Neskôr sa ukázalo, že demonštrácia sily pri Žitnom ostrove a ďalšia, vzdialenejšia, na Moravskom poli, poslúžili len nato, aby narušili sústreďovanie hlavných síl armády arcivojvodu Jána pri Rábe.

12.júna sa Bianchi pokúsil o prieskum bojom. Ľahká pechota, podporovaná delami, zaútočila na Petržalku. Francúzi odpovedali, čo umožnilo pozorovateľni na Bratislavskom hrade určiť 11 diel a 2000 mužov v Petržalke a ďalších 3000 mužov na pochode z Wolfsthalu.

Keď to Bianchi zistil, utvrdil sa v názore, že jeho sily sú slabé, aby mohol získať úspech útokom. Jeho jednotky ochabovali bojmi a chorobami,  spôsobenými životom v ťažkých služobných a ubytovacích podmienkach. Okrem posádky v opevnení (okolo 2200 pešiakov a 400 jazdcov), ktorej jadro tvoril Revického prápor, musel udržiavať posádky na ostrove Pečeň (Csárnotzayov prápor) a v Ovsišti, dovedna asi 400 mužov. Ďalších 400 pešiakov a 200 jazdcov hliadkovalo popri Dunaji v dĺžke najmenej 20 kilometrov. Bianchi mal teda k dispozícii maximálne 3000 mužov pechoty a 600 jazdcov, čo by na trvalejší úspech rozhodne nestačilo.

Z pozorovateľne na Bratislavskom hrade bolo vtedy možné badať pohyb a znižovanie stavu francúzskeho vojska. To však nesúviselo so situáciou v Bratislave, ale s udalosťami pri Rábe. K Rábu sa totiž približovali dva prúdy rakúskych vojsk a uhorskej insurekcie pod velením arcivojvodou Jozefa a Jána. Napoleon, ktorý nemohol dovoliť spojenie armádnej skupiny arcivojvodu Jána s hlavnou rakúskou armádou na Moravskom poli, tam prevelil – okrem iných – aj časť Davoutovho zboru od Bratislavy. Taliansky miestokráľ Eugen Beauharnais prinútil 14.júna Rakúšanov pri Rábe k bitke, ktorá sa pre nich skončila porážkou. Ján tak miesto toho, aby postupoval k Bratislave, musel sa stiahnuť až ku Komárnu. Pevnosť v Rábe po ôsmych dňoch ostreľovania kapitulovala (22.júna). Ján síce zamýšľal dobyť ju späť, ale ešte pred kapituláciou, 20.júna, obdržal rozkaz arcivojvodu Karola presunúť sa do Bratislavy a vystriedať vyčerpané Bianchiho jednotky.

Medzitým, dňa 14.júna, dostal Davout list od náčalníka generálneho štábu maršala Berthiera, v ktorom mu v mene Napoleona prikazuje, aby sústredenou delostreleckou paľbou bránil Rakúšanom pred Bratislavou v stavbe opevnení: „Jeho Výsosť si želá, aby ste ho oboznamovali o všetkom, čo robíte. Premárnené sú dni, v ktorých sa nepriateľ opevňuje. Jeho Výsosť verí, že mohutnou vytrvalou delostreľbou.... sa ostrov (Au – poznámka prekladateľa) stane pohrebiskom nepriateľov...“

Davout prikázal postaviť na okraji Petržalky novú batériu zo šiestich mažiarov, ktorými Francúzi tri dni vždy po šesť hodín bombardovali predmostie. Účinok paľby nebol výrazný a znamenal stratu 5 mŕtvych a 26 ranených. Mažiare potom 17.júna prevelili k Rábu.

V noci z 18. na 19.júna podnikli Rakúšania – 50 mužov z pluku č. 39 „Duka“ pod velením nadporučíka Pustelníka – prieskum po Dunaji z Bratislavy do Rusoviec. Pri Rusovciach sa Pustelník vylodil a s malou hliadkou sa prikradol do dediny, kde sa od miestneho starostu dozvedel, že tam sídli 260 francúzskych pešiakov s tromi delami úplne bez ochrany. Keď získal aj ďalšie informácie o stave francúzskych vojsk pred Bratislavou, nepozorovane sa po druhom brehu vrátil späť.

Na noc 21.júna pripravil Bianchi výpad na dvoch miestach – na pravý breh Dunaja oproti Devínu a z pečnianskeho ostrova na ostrov Griechen-Au.

Asi 450 mužov z pešieho pluku č. 50 „Stein“ a nezisteného práporu zemebrany sa na rieke Morave nalodilo na člny a nepozorovane pristáli na ostrove Thebner-Au pri pravom brehu Dunaja oproti Devínu. V tých miestach dislokovaný Francúzi však čoskoro oddiel spozorovali a dali sa na ústup, kryjúc sa streľbou. Pri tom sa im podarilo strhnúť za sebou most ponad tamojšie riečne rameno. Rakúšania sa márne snažili nájsť nejaké brody, cez ktoré by mohli rozvinúť útok. To sa im do rána nepodarilo. Zajali len dvoch dôstojníkov a 36 mužov, ktorí v tme stratili spojenie s ustupujúcimi jednotkami.

Ani výpad z pečnianskeho ostrova sa neuskotočnil tak, ako ho zamýšľali. Väčšie lode nedokázali plávať proti prúdu a Rakúšania sa nakoniec uspokojili tým, že streľbou z menších člnov znepokojovali Francúzov na Griechen-Au.

Obidve akcie dokázali akurát vyburcovať nepriateľa, ktorý zalarmoval svoje jednotky od Rajky (Ragendorf) až po Hainburg.

Ráno už stáli Francúzi zmobilizovaný v sile troch práporov so štyrmi delami proti rakúskemu výsadku na Thebner-Au. O ôsmej hodine k miestu vylodenia ďalšie prúdy Francúzov. Jeden od Hainburgu, v sile asi 3000 mužov a 12 diel. Ďalší, približne rovnako silný od Kopčian a podobný ešte od Rajky, hlásili Bianchimu z pozorovateľne na Devínskej Kobyle. Rakúšania zatrúbili na ústup. Nepodarilo sa im ho však uskutočniť usporiadane. Niekoľko člnov s civilnými veslármi v panike odplávalo bez vojakov. Nalodila sa len časť Rakúšanov a časť sa musela pod velením kapitána Baesena brániť proti presile obkľučujúcich Francúzov (asi 2000 mužov), podporovaná delami z Devína. Našťastie sa člny ešte včas vrátili, aby sa aj zvyšok Rakúšanov s 10-timi novými zajatcami mohol nalodiť a odplávať. Do zajatia však pri tom padol jeden šikovateľ a 13 jeho mužov. Tento nevydarený pokus stál Rakúšanov 1 dôstojníka a 7 mužov mŕtvych, 49 ranených a 14 mužov zajatých. Zisk, okrem oných 48 zajatých Francúzov, nebol prakticky žiaden.