Záverečné boje o predmostie po bitke pri Wagrame

09.04.2014 13:51

Záverečné boje o predmostie po bitke pri Wagrame

 

Keď arcivojvoda Ján opúšťal Bratislavu, zanechal v predmostí Bianchiho s preriedenými 3 prápormi IR 27 „Strasoldo“ (756 mužov), 2 prápormi IR 16 „Lusignan“ (518 mužov), 3 stotinami slunjských hraničiarov (204 mužov), 2 prápormi zemebrany „Clary“ (214 mužov) a „Ungerhofer“ (466 mužov), jedným diviziónom trenčianskych insurekčných husárov (2eskadróny, 230 jazdcov) a príslušným delostrelectvom. S jednotkami na ostatných ostrovoch a okolo Bratislavy mal k dispozícii asi 4000 mužov. Na strane protivníka vystriedali Davoutove jednotky  6.júla okolo poludnia čerstvé sily ( približne 9000 mužov) z armádneho zboru talianskeho miestokráľa Eugena Beauhairnasa, konkrétne Severoliho divízia pod velením generála Louisa Baragueya d´Hilliers.

8 júla sa generál Baraguey d´Hilliers rozhodol konať. Po klamnom delostreleckom prepade zo 7 diel petržalských batérií na predmostie, zaútočili dva pluky talianskej pechoty  miestokráľa Eugena na zdecimovaný prápor rakúskej zemebrany „Clary“ pod velením majora Griesa v Starom háji. Opakovala sa situácia z 30 júna. Taliani prešli po pontónovom moste cez rusovecké rameno a zatlačili zemebranu až do fleší a zásekov pri protipovodňovej hrádzi. Tam stál prápor štajerského IR 27 „Strasoldo“, ktorý pod náporom nepriateľa zakolísal a dal sa na ústup. Predné fleše, dve húfnice a tri kanńy ostali v rukách nepriateľa. Veliaci dôstojník však prápor za lávkou cez rusovecké rameno zastavil a spustil streľbu proti útočiacemu nepriateľovi. Situáciu pomohlo zvrátiť posledné rakúske delo na hrádzi, ktoré kartáčovou paľbou z boku vyhnalo útočníkov z priestoru fleší a zásekov a umožnilo protiútok zemebraneckého práporu „Ungerhofer“, ktorý osobne viedol generál Bianchi, a jedného práporu IR 16 „Lusignan“, pod velením Bianchiho pobočníka, poručíka Vogela. Protiútok bol úspešný a nepriateľa zatlačili až do lesa.

Taliani zanechali na bojisku pri Dunaji 46 mŕtvych a ranených, 38 mužov padlo do zajatia. Prápor „Strasoldo“ mal kapitána Kotáška a 17 mužov mŕtvych, 53 ranených a 38 mužov skončili v zajatí. Na Šancoch ležalo ďalších 46 mŕtvych a ranených Rakúšanov, troch dôstojníkov a 40 mužov nepriateľ zajal.

V priebehu dňa sa Taliani niekoľkokrát pokúšali o náhle prepady z lesa, ktoré, aj keď ich Rakúšania vždy odrazili, predsa len postupne zužovali priestor obrany. Rakúšanom hrozilo, že stratia opevnenia na hrádzi, preto sa Bianchi na večer toho istého dňa rozhodol pre energický útok z dvoch smerov. Taliani totiž ľahkomyselne ponechali prístupové cesty vedúce k osamelému domu v Ovsišti a k horárni v Starom háji nestrážené. Bianchi zaútočil o 19 tej hodine so siedmymi stotinami na horáreň, kde narazil na tuhý odpor. Ďalších šesť stotín vyrazilo z opevnenia. Jedna časť zamestnávala nepriateľské petržalské batérie a tam umiestnenú pechotu, druhá spolu s jednotkami útočiacimi z Ovsišťa nakoniec Talianov  zo Starého hája vytlačila. Na rakúskej strane padli dvaja dôstojníci a 26 mužov, ďalších dvoch dôstojníkov a 107 mužov ranilo, 38 ich skončilo v zajatí. Francúzsko-talianske straty dosiahli 100 mužov, traja ich dôstojníci padli do zajatia a Rakúšania ukoristili údajne aj päť poľných diel.

9 júla sa vrátil do Bratislavy arcivojvoda Jána chcel z realizovať svoj pôvodný útočný plán z 5 júla. K Bianchimu sa do predmostia oba prápory 1. Banálskeho hraničiarskeho pluku, oba prápory IR 62 „Jelačič“ a ponechali mu zemebranecký prápor „Ungerhofer“. Divizión trenčianskych husárov odoslali s brigádou generála Bacha na ostrahu rieky Moravy. Ján nakoniec rozhodol od Bratislavy odtiahnuť v obavách pred francúzskou hrozbou zo západu, práve od Moravy.

10 júla večer dal Bianchi, podľa rozkazu, rozobrať pontónový most a začal evakuáciu mužstva, diel a munície len pomocou kyvadlového mosta. Aj ten musel hodinu pred svitaním 11 júla odpojiť a odoslať do Komárna. Na prepravu zvyšku mužstva a výzbroje mu zostávali už len lode a člny.

Ráno 11 júla sa začal odsun zboru arcivojvodu Jána cez Šamorín do Komárna. Najprv vyrazila pechota s delostreleckým parkom a za ňou okolo poludnia aj jazda. Bianchi mal predmostie vyprázdniť s príchodom noci a nasledovať arcivojvodu.

Francúzi celý deň pozorovali odsun rakúskych vojenských síl od Bratislavy, ako aj evakuáciu predmostia. Generál Baraguey d´Hilliers sa navečer rozhodol využiť okolnosť, že Bianchi už nemal k dispozícii ani pontónový, ani kyvadlový most a že posádka v predmostí tak zostala prakticky odrezaná od Bratislavy. Navyše získal výhodu tým, že ešte v skorý podvečer toho dňa mohol obsadiť pečniansky ostrov, vzápätí po tom, ako ho Rakúšania opustili. O ôsmej hodine večer zaútočil vyskúšanou cestou cez Starý háj a Ovsište smerom na opevnenia naľavo od predmostia na protipovodňovej hrádzi. Mal v úmysle zmocniť sa ich a delostreľbou – odtiaľ a z ostrova Pečeň – znemožniť evakuáciu rakúskych jednotiek a zároveň ostreľovať priestor predmostia. Očakával zrejme, že tak donúti Rakúšanov vzdať sa a že sa mu predsa podarí získať úspech bojom.

Francúzsko-talianske jednotky najprv prinútili rakúske predsunuté hliadky rýchlo ustúpiť zo Starého hája. Predné fleše opevnení už boli prázdne. V opevnení na hrádzi a v redute naľavo od neho stál prápor IR 62 „Jelačič“, posilnený dvoma stotinami 1. pluku banálskych hraničiarov, ale už bez delostrelectva ( celkovo 8 stotín, čo predstavovalo asi 900 mužov – velil im major l´Hamaide). Kanóny odviezli ešte na poludnie. Nepriateľ však pritiahol toľko diel, koľko mu priestor dovoľoval – 5 kanónov a dve húfnice. Lenže delostreľba nebola proti silným opevneniam dostatočne účinná. Preto sa na ne vrhli rojnice pechoty. Len čo sa dostali do priestoru zásekov, ocitli sa v prudkej paľbe všetkých ôsmych rakúskych stotín. Iba zopár ostrostrelcom sa podarilo dostať bližšie  a ukryť sa v poraste za prvou úrovňou opevnenia. Strhla sa prestrelka, ktorá nepriniesla nepriateľovi nijaký úspech. Naopak, mal mnoho padlých a ranených a po pol hodine sa musel stiahnuť. Dokonca aj ostrostrelci, ktorý odvážne prenikli do blízkosti rakúskych pozícií, trpeli viac paľbou vlastných radov než rakúskou. V tomto poslednom boji stratili Rakúšania 2 mŕtvych a 14 ranených. Krátko nato, o 10 večer, priplával z Bratislavy dostatočný počet lodí, aby sa mužstvo z predmostia a prislúchajúcich opevnení, už bez straty jediného muža, preplavilo na druhý breh. Nasledujúci deň bolo možné vidieť z hradného vrchu, ako zo Starého hája vychádza množstvo vozov s ranenými.  Po podpise prímeria získali Rakúšania údaj jedného francúzskeho dôstojníka, potvrdzujúci viac ako 300 mŕtvych a ranených na ich strane v záverečnom boji o predmostie.